Naša záhradka je v centre dvoch bytoviek a je súčasťou nášho občianskeho združenia Bocianiky, kde inklúziou ľudí spájame. Robíme radosť okoliu, tešíme sa, ako sa obyvatelia zastavujú na posedenie v našej záhradke.

Našu záhradku sme začali nesmelo budovať pred pár rokmi. Dnes je plná farieb od jari do jesene. Najviac nás teší, keď sa pri nej zastavujú malé deti a niekedy aj škôlkari s pani učiteľkou a spoznávajú kvety.

Nejde ani tak o víťazstvo, ako o propagáciu, aby ľudia mali väčšiu úctu k svojmu okoliu. Najradšej na predzáhradke mám, keď zakvitne.

Mám veľmi rada kvety, mojím zámerom bolo skrášliť prostredie a možno byť aj takým príkladom pre ostatných, aby sa viac zaujímali o svoje okolie.

Predzáhradka pred našou bytovkou má podľa mňa desiatky rokov. Keď som sa prisťahoval v roku 2006, staral sa o ňu náš sused, ktorý, žiaľ, zomrel v prvom roku pandémie covidu. Po niekoľkých mesiacoch sme sa spamätali a uvedomili si, že ak sa o predzáhradku nezačne niekto starať, prerastie nám cez hlavu. Primárne sa o záhradu staráme so susedou, no zorganizovali sme aj niekoľko brigád, na ktorých sa zúčastnili ďalší susedia.

Snažíme sa zachovať záhradu tak, ako bola vybudovaná. Najväčšou zmenou, ktorú sme urobili, je vybudovanie chodníčka cez celú záhradu, aby ju bolo možné obdivovať bez rizika poškodenia rastlín. Doplnili sme vyvýšené záhony na bylinky, sedenie a svetelnú reťaz na solárny panel. Rovnako sme prijali opatrenia, aby v lete nedochádzalo k vysychaniu pôdy a nemuseli sme toľko polievať.

Záhrada je krásna v každom ročnom období – od februára, keď začnú kvitnúť snežienky, potom krokusy, zlatý dážď, narcisy, tulipány a magnólie. Nasledujú rododendrony, ľalie, hortenzie a majestátne hosty. Na jeseň sa tešíme z nádherne sfarbených listov bršlenu a javora.

Záhrada je pre mňa oázou v štvrti 500 bytov. Mnohí ľudia, ktorí prechádzajú popri našej bytovke, ju obdivujú a často sa mi prihovoria, keď som práve v záhrade. Študenti z VŠMU nás poprosili, či v záhrade môžu natočiť časť študentského filmu.

O predzáhradku vo dvore pred bytovým domom na Koceľovej 22–24, Kvetná 7 v Ružinove sa starám spolu s pár susedkami, odkedy som sa nasťahoval do bytového domu v roku 2010. Aj keď ide o verejný priestor, sami si dvor kosíme nad rámec toho, čo kosí mesto, a staráme sa o zeleň. V roku 2021 sme pod mojím vedením úspešne získali grant od nadácie mesta Bratislavy a predzáhradku sme viac zveľadili. Obnovili sme a rozšírili trvalkový záhon, zasadili sme živé ploty okolo šedivých garáží, vyrobili si zvýšené záhony na paradajky, jahody a bylinky, zasadili jedlé kríčky, vysadili ružovú záhradku, inštalovali sme hmyzí hotel, búdku na kŕmenie vtákov a kompostér na záhradný aj domáci bioodpad, s ktorým hnojíme predzáhradku. Máme tu aj dve nádoby na zber dažďovej vody, z ktorých polievame kvetiny v čase sucha. Odvtedy sa o túto predzáhradku ďalej svedomito staráme, polievame počas horúčav, pleveme burinu a dopĺňame ďalšie kvetiny.

Predzáhradka sa stala miestom, kam sa radi zastavia obyvatelia okolitých domov počas prechádzky, chodia sem venčiť psíkov, hrajú sa v nej deti a spoznávajú rastlinky, či jedia maliny, černice a jahody. Pre návštevníkov a obyvateľov bytového domu sme svojpomocne zrekonštruovali aj lavičku a nasadili k nej vistériu na po domácky zhotovenú pergolu. Najradšej mám na našej predzáhradke, že je to kúsok zeleného raja uprostred mesta, kde viem vypnúť a načerpať energiu – či už ráno pred odchodom do práce, počas záhradníčenia alebo len tak, keď si v nej urobíme piknik. Je úžasné pozorovať, ako sa mení počas roka, ako sa do nej vrátili opeľovače, či ráno vyspevujú vtáky. Musíme s hrdosťou priznať, že naša predzáhradka inšpirovala aj ďalších obyvateľov v okolí a postupne sa začali starať aj oni o svoje predzáhradky. V rámci iniciatívy Ružinovské predzáhradky sme tiež rozšírili živé ploty, vytvorili ďalší menší záhon, kde nechcela rásť ani tráva, a získali mulč a zeminu.

Na Pifflovej 11 nikdy v minulosti nebola záhradka.

Tento malý záhradkársky projekt je Teov (syn, 7 rokov, predčasne narodený – 26. týždeň). Založili sme záhradku minulý rok 2024 a veľmi sme sa všetci z nej tešili. Zarodilo sa nám toľko rajčín, kvietky krásne kvitli a vtáčiky mali pitítko. Ja osobne mám radosť, že robí radosť iným. Spája, teší a iné deti a rodiny radi pomôžu. Radi prinesú kvety, polejú. Preniesť moje detstvo z dediny do Petržalky je možné.

Čo je dôležité na záhradke – že jeden človek dokáže zmeniť veci… 💜💜💜💜
Ktorá pani učiteľka dostala na prvý školský deň kyticu zo záhrady z petržalského sídliska? Tá Teova pani učiteľka Sandra. 🌸🌸🌸

Som dôchodca a svoj voľný čas venujem zveľaďovaniu verejného priestoru pred naším bytovým domom. Vysadil som kvety, kríčky, stromčeky a vytvoril som aj malú skalku, ktorá poteší oko každého okoloidúceho. Pred domom je lavička, na ktorú si ľudia občas sadnú a kochajú sa týmto upraveným kúskom zelene. Verím, že aj takéto malé zmeny môžu prispieť k príjemnejšiemu a krajšiemu prostrediu pre nás všetkých. Preto by som si veľmi vážil, keby moje úsilie bolo ocenené v tejto súťaži.

Volám sa Mária a mám 88 rokov. Predzáhradke sa venujem od roku 1968, odkedy tu bývam. Bola bohatšia, no pred rokom bola značná časť z nej dvakrát rozkopaná kvôli inštalácii rýchlostného internetu a na jar boli spílené aj moje dva 30-ročné ihličnany. Teraz ju nanovo obnovujem, aj keď je to kvôli zakopaným častiam tehál zo stavby namáhavé. Tá kvitnúca krása stojí za to. Zasadila som sirôtky, primulky, chryzantémy, azalku, z pôvodnej predzáhradky prežila ružová hortenzia, zvončeky a nezábudky.

Je to môj život, môj relax, moja srdcová záležitosť.

Pretože som do tejto predzáhradky vložila celé srdce. Je to priestor okolo veľkého paneláku, ktorý som premenila na zelenú oázu pomocou prírodných materiálov ako kamene, skaly a drevo. Dominujú v nej hortenzie, ktoré sú každý rok nádhernou pastvou pre oči, no dôležitá je aj rozmanitosť – od levandule, cez ruže, floxy, rudbekie, až po hosty, heuchery, japonskú vŕbu a kériu. Skalka, skalné ruže, zvončeky skalničkové, kríky opadavé aj neopadavé – všetko spolu vytvára harmonický celok. V predzáhradke kvitnú kvety a kríky od jari až po neskorú jeseň.

Výhra by nebola len uznaním mojej práce, ale aj dôkazom, že aj pri paneláku sa dá vytvoriť miesto, ktoré teší oči aj dušu všetkých susedov a okoloidúcich.

Musím ešte dodať, že o túto krásu sa spolu so mnou stará pani Piláriková a Pobočková a naši manželia, ktorí vždy pekne pokosia trávu.

Naša predzáhradka možno príliš neupúta, nehýri farbami ako ostatné, je to vždy zelená celoročná záhradka s “prímorským nádychom”. Aj keď poslednú zimu, hoci snežilo len asi tri dni, sa nám pod ťarchou snehu zlomili dve veľké juky, ktoré ľudia prirovnávali k palmám, tak sa teraz javí prázdnejšia a pôsobí menej prímorsky.

Najradšej mám na nej, že hoci je v mojej starostlivosti, teším sa z nej nielen ja, ale aj ľudia zo širšieho okolia. Chodia sa do nej hrať deti a z úrody z figy sa tešíme so susedmi. Tiež mám rada milé stretnutia, ktoré zažijete, keď pracujete v záhrade. Ľudia sa pristavia a povedia vám svoj názor, občas nielen na záhradku, ale aj na život a dajú vám tipy na zlepšenia. Raz pri vás zabrzdí chlapček na kolobežke a povie vám: „Máš to tu krásne. Tak ahoj.“ Inokedy vám dievčatko, ktoré nepoznáte, povie: „Máš to tu ako v parku, už tu chýba iba fontánka.“

To človeku prinesie úsmev na tvár a ja sa z toho teším ešte niekoľko dní a prichytím sa, že zásadne stúpol môj záujem o fontánky na solárnu energiu. No a keď vám začnú chodiť SMS-ky od susedov, že sa máte prihlásiť do súťaže, tak sa odhodláte prihlásiť, aj keď si myslíte, že zelená záhrada sa nepresadí v konkurencii množstva krásnych záhrad plných kvetov – pretože cítite podporu množstva ľudí, ktorí sa tešia z vašej záhradky spolu s vami.

Naša “predzáhradka” je adoptovaným miestom od mesta. Voláme ho Henčekova záhrada – na počesť pána Henčeka, suseda a jedného z prvých obyvateľov bytovky, ktorý sa o záhradu staral s veľkou láskou a zanietením. Je naším spoločným domovom – miestom so silným príbehom a lesoparkovým charakterom. Vznikla už v 60. rokoch ako prirodzené pokračovanie hradného brala na území zbúraného Zuckermandla. S úctou k minulosti a s láskou k prírode sme ju obnovili: vytvorili sme zelenú oázu, kde každý kvet a každá rastlina nesie svoj vlastný príbeh. Z kmeňov stromov, odsúdených na výrub, vytvorili u nás umelecké diela študenti Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru.

Pravidelne tu organizujeme komunitný festival Generačné mosty v Podhradí, ktorý spája obyvateľov všetkých vekov a prináša život do celého okolia. Pripravujeme tiež zber dažďovej vody zo strechy našej bytovky, ktorú budeme zachytávať do v zemi osadenej retenčnej nádrže s objemom 12 m³, aby sme sa o našu záhradu starali šetrne a udržateľne.

Čo máme na svojej predzáhradke najradšej:
Najradšej máme, že je to miesto, kde sa stretávajú všetky generácie – kde rastie nielen príroda, ale aj priateľstvá, príbehy a vzájomná spolupatričnosť.

Každá naša predzáhradka má svoj vlastný príbeh – nie vždy ľahký, no vždy plný nádeje. Prvá vznikla na mieste, kde kedysi rástli stromy zničené pri automobilovej havárii. Druhá sa zrodila tam, kde náš kompost pomohol zvládnuť likvidáciu obrovského starého pňa stromu. A tretia predzáhradka povstala z pôdy, ktorá bola úplne vyklčovaná – až po zem. Všetky tri dnes opäť žijú, kvitnú a prinášajú radosť – sú dôkazom toho, že aj zničené miesto môže byť znovu krásne, ak mu venujeme lásku, čas a starostlivosť.

Naše predzáhradky sú nielen miestom plným kvetov – sú živým dôkazom toho, že aj rastliny, ktoré už boli určené do koša, môžu dostať druhú šancu a rozkvitnúť do krásy. Pestujeme trvalky a kry, ktoré sme zachránili z balkónov a kontajnerov, a dnes tvoria pestrú záplavu zelene a kvetov pred naším domom.

Už šesť rokov kompostujeme všetok rastlinný odpad – každé stebielko trávy, konárik či odkvitnutý kvet končí v našom domácom komposte. Aj vďaka nemu sú kvety v našich troch predzáhradkách také zdravé a nádherné.

Najradšej mám predzáhradku pri frekventovanom chodníku na Drotárskej ceste. Denne sa pri nej zastavujú deti, dôchodcovia aj okoloidúci – rozprávame sa, obdivujeme kvety a delíme sa o pestovateľské skúsenosti. Ľudia tu objavujú, ako veľmi ich kvety dokážu potešiť.

Nechýbajú nám ani originálne ozdoby – balvany s kresbami, prútené koše chrániace hortenzie, soška dievčatka pri kosatcoch či kohútik schovaný pod hlohyňou. Všetko má svoju funkciu – ochrannú aj estetickú – a robí našu predzáhradku jedinečnou.

Na našej predzáhradke mám najradšej to, že aj napriek jej polohe pri rušnej ulici je takou našou malou oázou. Starám sa o ňu viac ako 8 rokov, odkedy som sa sem nasťahovala. Bola v zlom stave a rok čo rok sa ju snažím zvelaďovať. Nasadila som sem magnóliu, klematisy, narcisy, tulipány, krókusy, levanduľu a rôzne iné kvety, trávy a zeleň, ktoré ani všetky po mene nepoznám. Je to občas taký boj s veternými mlynmi, lebo som jediná, ktorá sa o ňu stará za vlastné financie, zemina je kombinovaná so stavebnou suťou, v lete je v nej extrémne teplo a musím ju každý deň polievať a nosiť krhle až z 3. poschodia.

Aj napriek tomu z nej mám, aj so svojimi deťmi a susedmi, veľkú radosť. Na Halloween, Vianoce a Veľkú noc ozdobujeme jeden strom dekoráciami, ktoré deti vyrobia.

Najradšej na našej predzáhradke mám ale pivonky, ktoré som si po smrti mojej babičky, ako korene, doniesla z Trenčína, aby mi ju pripomínali. Roky mi ich dávala ako darček k narodeninám a sú jednou z najkrajších spomienok, aké na ňu mám.

Robí radosť nielen nám, ale všetkým naokolo. Svojou veľkosťou poteší všetky naše zmysly – oči pre svoju krásu, nos pre vôňu kvetov a ústa pre dobroty z bylín, ktorých je tam neúrekom.

Ak by niečo malo charakterizovať našu predzáhradku, tak je to slovo multigeneračná. Je staršia ako väčšina obyvateľov nášho domu. 🙂 Prvé rastlinky do nej zasadili ešte v 60. rokoch, niektoré z nich v nej rastú dodnes. Nemala žiadny ucelený návrh, každý z obyvateľov si tam zasadil tú svoju rastlinku a spoločne sa o ne starali.

Aj keď dnes už pôvodní záhradníci nemajú sily na plenie a sadenie, vždy sa pristavia pri mladšej generácii, ktorá sa o predzáhradku stará, a chrlia na nás historky o tom, kto akú rastlinu zasadil alebo ako z nej kedysi niekto vypílil smrek, aby si z neho spravil vianočný stromček. A keď na jar rozkvitne pivonka, okoloidúci si pri nej fotia selfíčka. Naša predzáhradka tak nevedomky spája staršiu generáciu s tou mladou.

Na konci parku na Račianskom mýte sa nachádza malý zázrak – kvetinová záhradka, ktorá rozpráva príbeh lásky, straty a pokračovania.
Záhradu založila pani Janka – žena s jemnou dušou a veľkým srdcom pre prírodu. Po celé roky tu sadila, presádzala, polievala a pozorovala, ako kvety kvitnú a ľudia sa usmievajú. Vždy vedela, čo kde kvitne, a deti jej nosili drobné kvietky výmenou za rozprávky o včielkach a elfíkoch.

Pred tromi rokmi pani Janka zomrela. Záhradka ostala opustená a chvíľu sa zdalo, že jej krása nadobro zmizne. Ale nedalo mi to. Rozhodla som sa pokračovať v jej odkaze.

Po zime bolo vždy najviac práce – bolo treba odstrániť suché kvety, listy, trávu a smeti, ktoré vietor všade rozfúkal. A záhradka akoby ožila. Dnes opäť kvitne – od prvej snežienky až po posledný chryzantémový list.

Záhradka je miestom, kde sa stretávajú generácie. Mladé mamičky s deťmi si sadnú na lavičku, zamilované páry si robia spoločné fotky, starší ľudia sa zastavia, opierajú sa o chodítko a len tak ticho pozorujú. Niekedy sa ma pýtajú na názvy kvetov. Niekedy len povedia: „Pani Janka by mala radosť.“

Túto záhradu neprihlasujem len za seba. Prihlasujem ju za ňu. A za všetkých, ktorí veria, že aj malé miesto môže rozkvitnúť do veľkej krásy, ak ho niekto miluje.

Všetky tri predzáhradky boli zrealizované mnou a MUDr. Vierou Rakúsovou, ďalšou obyvateľkou nášho bytového domu – vyčistenie priestoru, zemina, zabezpečenie kameniva na výstavbu skalky, zakúpenie rastlín, výsadba, údržba skalky, odburiňovanie…

Odmenou je krásne zakvitnutá skalka v priebehu skoro celého roka: na konci zimy kvitnú ako prvé čemerice, potom nádherné jarné kvety v skalke a zároveň letné kvety až do neskorej jesene.

Predzáhradku sme začali budovať pred 3 rokmi. Bola úplne zanedbaná, ale postupne sa nám našou snahou menila a stále mení pred očami. Postupne sa kvetinky rozrastajú a pomaly začína napĺňať moju predstavu.

A čo mám na nej najradšej? Hlavne toto obdobie, kedy všetko začína po zime rásť, kvitnúť a voňať jarou. Pre mňa je to obrovský relax. Vždy ma poteší, keď sa niekto zastaví a pochváli našu snahu. A ja vždy susedom a okoloidúcim odpoviem, že to robíme nielen pre našu radosť, ale aj pre nich – aby sa, keď prechádzajú okolo alebo sa dívajú z okna, pozerali na niečo pekné a upokojujúce.